Ahoj

Ahoj. Ako sa máš?
Vieš, stále mi chýbaš.
Chcela by som s tebou hovoriť.
Chcela by som konečne pochopiť,
prečo iné áno a ja nie.
Či vôbec máš na to vysvetlenie?
Čo robím zle, keď o mňa chlapi nestoja,
ale chodia so ženami podobnými ako ja?
Vieš, stále sa mi často snívaš,
hoc ty už iným úsmevy dávaš
a pre mňa máš len znechutenie
a zbabelé tváre odvrátenie.
Chcela by som ťa ešte raz za ruku vziať.
Môžeš ma, prosím ťa, aspoň objať?
Chcela by som znovu cítiť teplo tvojho tela.
Chcem vari naozaj od teba tak veľa?
Chcela by som aspoň jeden tvoj úsmev dostať,
ešte aspoň raz si s tebou zatancovať.
Chcela by som ti povedať tak veľa vecí.
Napríklad, že som rada, že sa ti darí v behu i v práci.
Naozaj ma to úprimne veľmi teší za teba,
byť tvoje dievča, bola by som nesmierne hrdá na teba.
Chcela by som stáť pri tebe pri tvojich úspechoch
a podržala by som ťa aj pri tvojich nezdaroch.
No musím sa tváriť, že si mi ukradnutý, keď nie.
Najhoršie je toto nútené mlčanie,
že ti o svojich citoch nemôžem povedať
a musím sa ti, nech máš pokoj, vyhýbať.
Nenávidím, že ma robí smutnou,
keď ťa vidím šťastného s inou.
Viem, že by som taká nemala byť,
no nedokážem s tým nič urobiť.
Neviem, ako dosiahnuť, aby si mi bol ochotný šancu dať,
ani ako na teba zabudnúť, prestať ťa milovať.
Prečo mi Boh do srdca vložil toľko lásky,
keď mám z nej len trápenie a vrásky,
lebo mi nedovolíš ti ju dať?
Neostáva mi tak iné, než bezmocne plakať,
lebo nejde ničím vyplniť tá prázdnota
v mojom srdci po tebe. Načo mi ťa poslal do života,
keď s tebou teraz nemôžem byť
a musím naďalej len sama žiť?
Načo je dobré, že som sa do teba zaľúbila,
keď tebe som sa tým okamžite zhnusila
a teraz ma zato nenávidíš,
a prečo vlastne mi nikdy nevysvetlíš?