Amor et Letum

Ľahšie by mi bolo vyrovnať sa s tvojou stratou,
keby ťa prikryla čierna zem.
No takto to nejde ani s najväčšou námahou,
lebo si nezomrel a ja viem,
že netúžiš po tom, aby som ja bola tvojou,
že zostaneš navždy len môj sen,
že pôjdeš vždy radšej za nejakou kráskou inou,
a ja nemôžem nič, čakať len.

Možno byť so mnou nie je vždy ružová záhrada.
S tebou to nie je o nič ľahšie,
a predsa ťa aj takého, aký si, mám rada.
Keby chceš, bolo by nám krajšie.
Zúfam, keď mi v tomto nepomáha žiadna rada.
Keby nie si, bolo by lepšie,
lebo smrť je nemenná, ak by aj bola pravda,
a zmieriť sa s ňou jednoduchšie.

No zmieriť sa s tým, že už o mňa vôbec nestojíš,
ja jednoducho nedokážem.
Nechápem, prečo sa mojej láske stále brániš,
keď vieš, jak veľmi ťa milujem.
Si síce tu, no akoby ma vôbec nevidíš,
akoby pre teba nežijem.
Snáď nebude už príliš neskoro, keď pochopíš,
že jedine teba ľúbiť chcem.