Daždivá pieseň

Napísané na požiadanie pre kamarátku.

Upršaný deň, na fotkách už nič nenájdeš,
len spomienky, a aj tie len tak rýchlo prejdeš.
Z obrázkov sú už iba tiene minulosti.
Prudký dážď raz zastihne všetkých bez milosti.

Tak stojíš tam v daždi,
kde stojí snáď každý.
Ty si však k nim nepatril vždy.
Mladosť sa pominie,
no plachosť ani nie.
Tak ostaneš tu stáť navždy?

Ja si už neviem dať rady.
Vraj nejdeme dohromady.
Nevieme, čo komu vadí,
hoci sme sa mali radi.
Zdá sa, že sme jak dva ľady,
zlomila ich kvapka zrady.

Len telo bez duše
je jak šíp bez kuše.
Prejdi sa, nestoj sám v daždi.
Keď srdce nekluše,
spadneš do kaluže.
Ty ostaneš v nej stáť navždy?

Ako vo víne je pravda, v oblakoch je dážď.
Na svete je láska, no v mojej duši len plač.
Jedna polka vo mne tú druhú stále hľadá,
a ja netuším, prečo som ťa mala rada.