Koniec?

Ihličie prší zo stromov
a buky zeleň strácajú.
Už dávno išiel za inou,
no spomienky sa vracajú.

Odchádza leto pomaly,
tak jak kedysi spravil on.
Myšlienky tu však zostali.
Do ticha zaznie niečí ston.

Slnko za lesy zapadá
aj deň je veľmi ospalý.
Neverí iba nerada,
jak na seba sa dívali.

R:

Som stratená v úvahách.
Do snov sa mi vkráda strach.
Spím zranená. Nechcem vstať.
Ako sa má zabúdať?

_

Psst! Noc sa tíško začína,
hoc hviezdy zatiaľ nebadať.
Dnes v srdci túžba jediná.
Vždy, keď ho vidí blízko stáť.

Na nebi strieborný kotúč
pripomína veršov zopár.
No tie chvíle sú dávno fuč.
Tu slzy roní mĺkva tvár.

Vlasy, ruky, ústa, oči.
Slnko napriek noci trvá.
Bol to vskutku iba klam, či
chcela by to skúsiť znova?