L

342

Narodeniny

Už viac neoslavujem svoje
narodeniny. Hold, nemá to
pre mňa fakt žiaden význam. Nie je
vôbec čo oslavovať. Čo? To
snáď, že zase ďalší rok som tu
zbytočne? Že tu len zbytočne
zaberám miesto a ľudí tu
otravujem priam až nesmierne
už len svojou existenciou?
Že ma vo svojom živote nik
nepotrebuje s mojou láskou
a výnimkou je len môj králik?
Že, aj keď som nechcela, som
prežila (v zmysle len prežívať
a nie žiť) zas ďalší rok? Na tom
ozaj nie je čo oslavovať!

343

Nanič

Som nanič dcéra.
Som nanič sestra.
Som nanič kresťanka.
Som nanič partnerka
(to som úplne najviac,
k nikomu sa nehodiac).
Fakt nechápem tú záhadu,
načo som potom vôbec tu,
keď očividne každému je
lepšie bezo mňa. To nik nevie.

344

Komfortná zóna

Keď vystúpim zo svojej komfortnej zóny,
nevyhnutne tým tak okamžite vstúpim
do niekoho iného komfortnej zóny
a spôsobím mu tým nesmierny nekomfort.
Doteraz to vždy tak bolo. Takže bude
najlepšie zostať uzavretá len v sebe,
vo svojej bubline. Len tak už nebudem
viac nikoho obťažovať svojím bytím.
 

345

Životné poučenia

Celý život počúvam
— najavo sa mi dáva:
Nebuď taká, aká si.
Taká nie si dobrá. Si
divná, zlá, pokazená,
nepotrebná, zbytočná.
Si jak kanagon, presne
jak z Olympicu piesne.
Takže tu nezavadzaj,
neotravuj. A nechaj
ma na pokoji. Necíť.
Neľúb. Skús skrátka nebyť,
kto si. Iný človek buď.
Alebo proste nebuď.

346

Nevládzem

Ja už nevládzem ďalej takto žiť, keď viem,
že takmer každému človeku len vadím,
každého naokolo len obťažujem.
Navyše, len keď tu už nebudem, mnohým
tým vrúcne želanie splním, nepochybne,
keďže jedine tak budú mať odo mňa
ten vytúžený svätý pokoj — konečne
raz a navždy budú vo svete bezo mňa.

347

Old people

Now I know how old people feel when
no one comes visit them nor even
calls them to at least hear them,
when nobody really misses them,
when nobody anymore needs them,
when nobody even thinks of them.
It’s like they were already dead, and
so they just wish for a soon life’s end.
Forgotten and useless, they feel dead
already and so they just wish that
it would actually be so and soon,
and view death not as evil but boon
instead. That said, I do already
feel two hundred years old and ready
to go too. For even hell might be
much nicer than this purgatory.

348

You ask how?

How can I desire not to be
anymore, not to live but die,
you ask? Easy. Since I already
mean nothing to most people, since I
am not anything to anyone,
nobody needs me neither wants me
in their lives like at all, since no one
finds me good enough to be with me
— since I already do not exist
for most, since I’m already dead to
them, I simply just want to, in gist,
set right this disparity and to
bring the reality into line
with the universal perception
of me. But don’t worry, I’ll be fine
since what I wish for doesn’t happen.