Láskovražda

Som vrah.
Už je to tak. Moje srdce je hlúpe,
keď ani po takej dlhej dobe
nevie sa vzdať toho, čo milovalo.
V podstate sa v ňom nič nezmenilo.
I teraz, keď sa mihneš vôkol neho,
ono znova vzplanie tajnou nehou.
No som si vedomá, že je to hlúposť,
a tak som si povedala: Už dosť!
Nie, nemala by som nič také cítiť,
a preto to musím všetko zničiť,
hlboko pod zem spomienky pochovať,
na svetlo ich viac nevyťahovať.
Veď moje city sú dnes skoro zločin,
čo si vyžaduje rázny počin,
lebo mne predsa už dávno nepatríš,
môjmu srdcu túžby viac nesplníš.
A to, po jednej obzvlášť tvrdej rane,
teba má už navždy zakázané.
Tak sa snažím presvedčiť samu seba,
že to bola asi veľká chyba,
že nič horšie som snáď spraviť nemohla.
Radšej by som už na to zabudla.
Hoc prežila som s tebou krásne veci,
zrejme to boli len prázdne keci.
A odkedy máš zase novú babu,
stal si sa pre mňa už celkom tabu.
Tisíckrát opakovaná lož sa vraj
nakoniec stane pravdou. Snáď sa aj
mne podarí svojmu klamstvu uveriť.
No preto musím najskôr zahubiť
všetko, čo vo mne po tebe zostalo,
aby ma to viacej netrápilo.
Zakázala som si ťa otravovať,
prestala som sa s tebou stretávať,
akokoľvek s tebou komunikovať.
Nechcem ti život znepríjemňovať.
Tak keď o mňa nemáš vôbec záujem,
radšej ti z neho navždy vypadnem,
akoby som ani nikdy nebola,
nikdy som ťa nebola spoznala.
Sľúbila som si, že už ti dám pokoj,
nebudem chcieť byť s tebou stoj čo stoj.
Vedz, mrzí ma, ako sa k tebe správam.
Ako sa len dá, sa ti vyhýbam .
Takmer sa na teba ani nepozriem,
jediného slovka ti nepoviem.
Pokúšam sa skrotiť svoje predstavy,
dostať ťa von, preč zo svojej hlavy.
Nie je to pre mňa ľahké, je to smutné,
no pre posun ďalej nevyhnutné.
Som vrah.