Marča Terča

Kde bolo, tam bolo,
tam bol raz jeden kráľ,
čo sa volal Karol
a štyri deti mal.

Keď mu jediný syn umrel,
s kráľovnou ho oplakali,
lebo stratil následníka,
len princezné mu zostali.

Najstaršia bola Mária,
Terézia ju volali,
avšak kráľovskú korunu
jej šľachtici dať nechceli.

Tak jej kráľovský otecko
vymyslel hneď taký zákon,
by Mária po ňom v Uhorsku
mohla raz zasadnúť na trón.

Tento zákon sa menoval
že Pragmatická sankcia.
Podľa nej celé kráľovstvo
tak zdedila Terézia.

Vo veku devätnásť rokov
sa za Františka vydala
a z veľkej lásky mu potom
šestnásť detí porodila.

Jedenásť diev, päť princiatok,
bolo potomkov kráľovských.
Vladármi sa neskôr stali,
na radosť matky, dvaja z nich.

Dvadsaťtriročnú ju v Blave
slávnostne korunovali.
Vtedy ešte netušila,
aké veci ju čakali.

S Fridrichom z Pruska o Sliezsko
mnoho vojen bojovala,
čím si u svojich poddaných
veľkú dôveru získala.

Terézia osvietenectvo
všemožne podporovala.
Armádu a zdravotníctvo
aj súdy zreformovala.

Práva a tiež povinnosti
zemepánov upravila
Tereziánskym urbárom.
Školský zákon stanovila:

Vraj každé dieťa v kráľovstve
má právo chodiť do školy,
namiesto aby celé dni
len pracovalo na poli.

Ako prvá v Európe
zaviedla v platbe bankovky
a ľudu kázala sadiť
kukuricu a zemiaky.

Že jej láska bola silná,
po náhlej smrti manžela
po zvyšok svojho života
len čierny odev nosila.

Za štyridsať rokov vlády
šesť svojich detí prežila.
Napokon na rozdutie pľúc
v šesťdesiatich troch zomrela.

Známy koncom nevoľníctva
a tolerančným patentom,
najstarší syn Jožko sa stal
mamičkiným nástupníkom.

Kde bolo, tam bolo,
nie je to rozprávka!
Kedysi fakt žila
tá slávna Marika.

Duálna anglická verzia je tu.