Maturitná

Keď sme prišli prvý raz,
behal nám po chrbtoch mráz.
Nemal nás kto varovať
pred tým, čo sa malo diať.

Najprv obavy sme mali,
kým sme to tu nespoznali.
Veľa sme spolu prežili - 
zlé reči, hádky, rozkoly.

Boli však aj dobré časy,
netrhali sme si vlasy.
My sme si vždy poradili.
Výlety nás potešili.

Našli sme si priateľov
a hnevali učiteľov,
zažili kopec zábavy.
Občas nás škola nebaví.

R:

Uplynuli štyri roky,
rozdelia sa naše kroky.
Nám však na tú školu strednú
aj na našu drahú triednu
spomienky navždy zostanú.
A nikdy nevyblednú.

-

Teraz sme už dospelí.
V mnohom sme sa zmenili.
Už sú z nás muži, ženy.
Každý sme výnimočný.

Naše nespočetné kroky
išli spolu štyri roky.
Dnes rozdeliť sa musíme.
Snáď sa raz opäť stretneme.

Každý pôjde svojou cestou
niekedy možno neistou.
Hádam sa nám potom zíde,
čo učili sme sa v triede.

Veď aj dnes máme obavy,
čo nám ten život pripraví.
Jedno však už teraz vieme:
Na seba nezabudneme.