Nechápem

Aj keď som taká nesmelá,
však rada by som vedela,
prečo tak často dopustí,
kto riadi naše osudy;
prečo nás nechá v tom; prečo nám dovolí,
aby sme sa tak hlúpo zamilovali,
zaľúbili do niekoho,
kto dobrý je len naoko;
kto nám tú lásku nevráti
a vôbec nič to nezvráti.

Aj keď som bola zbabelá,
však rada by som vedela,
že čo ti na mne vadilo,
alebo čo v tom bránilo,
aby sme sa stretli, riadne zoznámili,
časom sa spoznali; možno aj zblížili.
Na to nestačí odpoveď,
že nie je v tom nič osobné,
len nemáš o to záujem.
Veď ja to vôbec nechápem.

Stále som značne zmätená,
z tvojho správania sklamaná.
Čím som si to zaslúžila?
Veď som nič zlé nespravila.
Keď nestojíš o mňa, nemám ja o čo stáť.
Za tebou by som tak nemala ľutovať.
Avšak dosť ma to zobralo,
aj keď k ničomu nedošlo.
Nechápem. Nechápem teba.
A nechápem už ani seba.

Padlo to skôr než začalo.
Nie, toto sa stať nemalo;
nemala som si dovoliť
do teba sa moc zaľúbiť.