Nefunkčná

Láska je všetko iné len nie pekná, priama a jednoduchá.
Áno, na chvíľu možno, no v skutočnosti je to hlúpa mrcha.
Snažím sa s týmto neúprosným poznatkom vyrovnať zakaždým,
Keď ma niekto odmietne vlastne so žiadnym dôvodom rozumným.

Ako sa s takým niečím zmieriť? Ako sa s tým vedomím dá zžiť?
Preto sa bojím znovu to urobiť—naivne sa zaľúbiť,
Riskovať opäť, že ďalšiemu chlapovi to príde nevhodné.
Očividné je jedno—ja vôbec neviem, ako ľúbiť správne.

Síce je krásna predstava byť raz s niekým, spolu, snáď i svoji,
Tá chvíľka šťastia za to následné trápenie vážne nestojí.
Ešte som nestretla muža, ktorému by som sa fakt páčila.
Naopak, doteraz každého moja láska iba desila.

Emócie tohto druhu je najrozumnejšie nekultivovať,
Fantáziám, že by ma raz niekto mohol chcieť, radšej zbohom dať.
Už nechcem byť viac odmietaná. Ja nevládzem ďalej takto žiť.
Najbezpečnejšie bude už nikdy viac také veci nerobiť.

Garantovať, že to zas nedopadne rovnako, nik nemôže.
Určite sa tak už viac nechcem zaľúbiť prvá a myslím, že
Jedine až sa zem náhodou začne točiť opačným smerom,
Evidentne, by som ja mohla byť pre niekoho životným snom.