NEmalo by byť (?)

Bolo to už dávno, keď som si ťa všimla,
priamo ťa osloviť som sa však hanbila.
Cez sviatky v zime von mala som ťa pozvať,
nečakať až sa ti uráči odpísať.
Odvtedy snažím sa správať vždy rozumne
a túžbe po tebe dať raz a navždy nie.
Pokúšam sa o to zúfalo rokov pár,
no v mysli stále mám jedine tvoju tvár.
Vidím ťa, túžim sa na hruď ti privinúť.
Hoc sa to nestane, ľúbim ťa. Šťastný buď.
Aj keď sa tvárim, že na tom nezáleží,
avšak tvoje šťastie na srdci mi leží.
Pchať sa ti do vzťahu, to si nedovolím,
nechcem ti ublížiť, radšej sama bolím.
Dnes sa už neznesiem na teba viac dívať,
lebo sa mi potom chce z toho hneď plakať.
Slzy sú k ničomu, minulosť nevrátia,
nikdy sa nedočkám tvojeho objatia.
Bojím sa stretnúť ťa, hanbím sa za seba,
nežiadúce city, ktoré mám pre teba.
Dávno som mala už na teba zabudnúť,
poslať ťa do čerta, srdce nepočúvnuť.
Som predsa stará dosť, nemôžem hysterčiť,
že ma zas ďalší chlap nenechal ho ľúbiť.
Snažím sa chlácholiť, že príde lepší raz.
Dušu mi napĺňa beznádej nateraz.
Stále si vravím, tak by to byť nemalo,
aby moje srdce o tebe snívalo.
Veď je to absurdné, by som ťa ľúbila,
keďže som ťa vlastne ani raz nestretla.
Zahubiť tú lásku sa mi však nedarí,
musím si počkať len až sama vyhorí.