Netradičný sonet o (ďalšej) platonickej láske

Zamilovala som sa. Prišlo to tak náhle a nečakane,
že som si to najprv ani nechcela priznať,
chcela som, aby sme boli najskôr iba kamaráti,
aby sme sa mohli lepšie spoznať,
a potom sa uvidí, ako sa to vyvinie.

Od začiatku som však mala pocit, že sa mi vyhýbaš,
no aj napriek tomu ma veľmi sklamal tvoj výslovný nezáujem,
lebo som túžila po niečom viac, i keď som mala trochu obavy.
Medzitým uplynulo už takmer 15 mesiacov,
a hoci viem, že premárnená šanca sa už viac nevráti,
pravda je, že sa mi páčiš stále rovnako,
zostávajú mi však iba sny a predstavy,
nebudem sa vtierať, keďže tvoje rozhodnutie rešpektujem.
Dúfam aspoň, macko, že už sa na mňa nehneváš.