Niekedy nabudúce

Všetci sú dnes kdesi preč, prázdny je dom,
už iba ty a ja zostali sme v ňom.
Že za mnou prídeš, tak dlho som čakala,
a dnes som sa toho konečne dočkala.
Prišiel si, si tu, tak konečne si splnil
to, čo si mi predtým už mnohokrát sľúbil.
Niekedy nabudúce je práve dnes.
Vítam ťa u mňa doma, opadá stres.
V našej obývačke cíť sa jak doma,
daj si koláčik, piekla som ho sama.
V telke už beží film, prisadnem si k tebe,
ty z tej romantiky pritiahneš ma k sebe.
Po chvíľke ma objímeš a ja viem isto,
v tvojom náručí je to najkrajšie miesto.
Hladíš ma, ja sa k tebe viac pritúlim
a tiež ťa nežne po brušku pohladím.
Keď film vrcholí, za ruku ťa vezmem,
zamilovane ti do očí pozriem.
Vrúcne ma pobozkáš, ľahko sa poddávam,
pery na perách, pomaly na gauč klesám.
Kým si na mne, rukou vkĺznem ti pod tričko,
tvojej k môjmu zadku chýbalo máličko.
No realita hneď rozmetá ten sen,
žiaľ, ty ma ľúbiš v mojich predstavách len.