Nočná mora

Zjavne som tvoja nočná mora,
strašná, príšerná a desivá,
nepredvídateľná potvora,
ktorá ťa do vzťahu pozýva.

Žiaľ, už od prvého momentu,
keď si ma vzal si zatancovať,
sídliš v mojej hlave, presne tu.
Neviem ťa odtiaľ vysťahovať.

Moje srdce po tebe túži.
No pravda je, zdá sa, taká, že
láska bodá jak tŕne ruží.
Ja nemám na teba, veruže.

Ty ma obchádzaš ako ducha
iba preto, že ťa mám rada.
Obom nám pritom duša vzdychá:
„Veď takto sa ďalej žiť nedá.“

Môj záujem ťa obťažuje
a vždy, keď ťa stretnem, tváriš sa,
akoby ti to ubližuje,
že sa stále odmietam vzdať sa.

To skrátka nejde, vedz, môj drahý.
Predsa to nie je náhoda, snáď,
že sa naše životné dráhy
pretli. Tak skús tomu šancu dať.