Princ na bielej Vespe

Azúrový jas tvojich očí mi zaplavuje dušu.
Za prílišnú náruživosť výčitky ma teraz kúšu,
že som na sociálnych sieťach stále tajne sledovala
tvoje fotky, aj keď si ma žiadal, aby som prestala.

Aj za to, že mi raz vykĺzli slová značne šteklivé,
keď si bol so svojimi kamarátmi vonku na pive
a pohľady sa nám na zdanlivo večný moment stretli.
Žeravé uhlíky citu v mojom srdci pritom vznietli.

Ja ťa mám predsa veľmi rada, tak sa už toľko nemrač.
Podaj mi ruku a skúsme začať odznovu, len ináč,
pomaly a priateľsky, trebárs na nejakom výlete.
Spoznajme okolie i seba prv než bude po lete.

Pevne sa k tebe primknem sediac na tej Ose za tebou.
Vezmi ma na spanilú jazdu naprieč našou dedinou.
A keď nám bude toho veľa, vymeníme prostriedok:
korčule, bicykel, či auto—je čo striedať celý rok.

Či už netúžiš po žene, čo by ťa obdivovala,
ľúbila a vo všetkom, čo robíš, ťa podporovala?
Pozri sa na nás cez prizmu svojej niekdajšej ponuky,
ako by nám mohlo byť krásne. A keď hľadáš záruky,

vedz, že som dôkladne zvážila, že ty mi za to stojíš,
a trpezlivosti mám dosť. Tak čoho sa stále bojíš?
Skús si tú predstavu o nás dvoch opätovne vybaviť,
ako si sníval, že by som mohla tvojím dievčaťom byť,

keď si ma vzal do tanca. Vtedys’ to čakal ty odo mňa.
Dnes ja túžim zmeniť v skutočnosť každý kúsok toho sna.
Otvor si srdce a nechaj sa uniesť do ľúbostných sfér,
možno ma začneš znovu návidieť tak, ako v ten večer.