Ríša Durinova

Svet mladý bol, hory zelené,
potoky a rieky ešte bezmenné.
Keď prvý raz mesiac zasvietil,
Vtedy sa Durin prebudil.

Pomenoval kopce a bane,
ochutnal aj horské pramene
a v Zrkadlovom jazere
uvidel seba v nádhere.

Kráľ sedel na tróne z kameňa,
kde podlaha bola strieborná.
Na dverách skveli sa mocné runy,
na harfách spievali zlaté struny.

Zneli raz kliny, raz nákovy,
pohľad na ne býval lákavý.
Trpaslíci tam pracovali preň.
Čisté zlato bolo ozdobou stien.

Svet mladý bol, hory pyšné,
nik netušil časy krušné.
Keď sa im nohy podlomili,
oblohu im mraky zastreli.

Zmenil sa svet, poklesli hory.
Tú bránu už nikto neotvorí.
Utíchli harfy a kladivá,
v sálach sa temnota ozýva.

Cudzí v Khazad-dúme zabili
toho, čo dal vzniknúť Morii.
Tam nárek kameňov neprestáva,
nového Durina očakáva.

Poznámka autora: ak si pamätáte rozhlasovú verziu PP, tak pieseň, ktorá tam odznela, som sa najskôr pokúsila prebásniť do angličtiny, a tú potom spätne do slovenčiny, a toto je výsledok :P 
Duálna anglická verzia tu.