Si

Si usmievavé zlatíčko, veľmi rád sa s ľuďmi rozprávaš
a s hocikým si hneď kamarát.
No pri mne sa tváriš kyselo a radšej sa mi vyhýbaš.
Len jediný večer si bol rád
mojej spoločnosti a záujmu, ba priam si po tom túžil,
by som bola tvojím dievčaťom.
Dnes túžiš skôr po tom, aby si to vtedy nebol vyslovil,
lebo to si netušil, kto som.

Od toho dňa sa so mnou odmietaš čo i len skamarátiť,
nieto ešte skúsiť niečo viac.
Tvrdíš, že sa môžeme nanajvýš tak akurát pozdraviť,
nebodaj sa za tú noc hanbiac.
A ja sa hanbím, že som sa pred tebou len riadne strápnila,
keď som tvoju reč vzala vážne,
začala si ťa viac všímať, až som sa vlastne zaľúbila,
kým ty si ma bral veľmi vlažne.

Vraj nechajme tomu voľný priebeh, len nedopovediac, že
dúfaš, že smerom k zabudnutiu.
Nemáš ani poňatia, ako dlho v mysli zostať môže
obraz dvoch, čo spolu tancujú
(zraziac sa pri tom náhodou zadkami), či dotyk na dlani
a na perách túžba po bozku.
A hoci od vtedy ubehlo už sedemstoosemnásť dní,
stále ti chcem dať svoju lásku.